Neznášam predpojatých ľudí. Nespoznajú, nevenujú ani trochu námahy a času aby získali ako-taký pohľad, neregistrujú nič len svoju dokonalosť. Veď už niečím v živote prešli, veď majú toľké peniaze, veď štrngali kľúčmi, veď už sú profesormi, veď už majú dve deti.
Týka sa to absolútne všetkého. Zarazilo ma keď mi minule jedna osoba pár generácií nado mnou tak s istotou vyhlásila – „veď ja ťa už mám prečítanú“. Pobavilo ma to, pretože môžem mať hockoľko titulov, detí, môžem poznať polku Blavy aj Montenegra, nikdy s istotou nepoviem, že mám niekoho prelúskaného od A po Z, tobôž keď sa ten človek snáď nepozná ani sám.
Sexizmus je druhá najvtipnejšia vec po ľudskej hlúposti, zrejme preto, lebo je to ďalší druh obmedzenosti. Feminizmus , šovinizmus, fašizmus .. nikdy mi niečo nesedelo na tých izmoch. Profesor si rieši svoje mizogynické názory na žiačkach. Slabšie pohlavie, 21. Storočie. Občas sa krehkosťou obháňame, využijeme šarm a zahráme na naivitu, na hlúpučké. Ale v skutočnosti sú hlúpučkí tí, ktorí túto ženskú hru zobrali vážne. A duplom tí, ktorí tak neoblomne veria v silu svojho pohlavia, na úkor „menejcennosti“ druhých.
Nie drogy a chlast, ale komplexy sú metlou ľudstva.